reklama

Zraz Smer SD - Slovenských dôchodcov

Keď mi v hlave skrsla myšlienka navštíviť toto takmer "národné podujatie", pomyslel som si, že som sa asi zbláznil. Avšak sila po poznaní ľudí, ktorí budú zodpovední za blížiaci sa "sociálny" (socialistický) režim bola väčšia.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Obrázok blogu

Začiatkom marca sa ku mne od známej dostala ponuka na lístky na koncert "Michala Davida". Hovorím si, prečo nie, na rôznych párty alebo chatách predsa s kamarátmi tvoríme rôzne tanečné kreácie na jeho hitovky, poprípade si ich niekedy aj zanôtime. Bolo mi to síce čudné, keďže som taký koncert na žiadnom portáli, kde sa predávajú lístky nevidel, ale v tej chvíli som to ďalej neriešil. Keď som tieto lístky však prvý krát zbadal, myslel som si, že zle vidím. Stálo tam: Robert Fico a strana Smer-SD vás pozývajú na tradičné stretnutie pri príležitosti Medzinárodného dňa žien 8.3.2012 o 17:00 hod. Malými písmenami bolo dole napísané pri účinkujúcich, že vystúpi Michal David a kapela Lojzo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Pomyslel som si, robí si niekto zo mňa srandu? V tej chvíli som veril a dúfal, že to je len sranda, ale bohužiaľ nebola. Hovorím si, dobre, pozri sa na to z tej strany, že sa môžeš zblízka pozrieť na ľudí, ktorí budú zodpovední za to, čo sa v nasledujúcich rokoch na Slovensku stane a aj na ich idoly, ako im vymývajú mozgy v priamom prenose. Ináč sa to predsa ani nedá nazvať, keďže aj sám Fico sa nazval populistom, čo bola jedna z mála právd (ak nie jediná), ktoré za svoje desaťročia v politike zo svojich ctených úst vypustil.


Pôvodne som mal lístky dva, avšak musel som si vyberať svojho spolubojovníka s ohľadom na to, aby ho táto návšteva dôchodcovskej udalosti roka 2012 nijako nepoznačila. Nakoniec som sa pre istotu vydal na túto "dlho očakávanú" akciu sám, pretože som nechcel byť zodpovedný za prípadné psychické alebo duševné problémy (ktoré po tomto podujatí reálne hrozia) niekoho z mojich známych.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Odísť skôr z práce kvôli takejto udalosti je síce smutné, ale keďže na lístku bolo zdôraznené, že citujem: „ľudia majú zaujať miesta do 16:30", musel som, ako aj mnohí ďalší zo zúčastnených odísť skôr. Na rozdiel od nich som sa však z toho, že musím odísť vôbec netešil.


Okolo pol piatej som dorazil na miesto, kde sa to hemžilo autobusmi, z ktorých vystupovali vysmiaty dôchodcovia, ktorí museli mať túto udalosť v kalendári zapísanú už veľmi dlho. Dedkovia oprášili obleky, v ktorých ešte chodili v 80. rokoch na stretnutia komunistickej strany a babky oprášili outfity, v ktorých sa chodili v 80. rokoch promenádovať po uliciach vo svojich mestách a na svojich dedinách.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Informáciu, ktorú som zaznamenal ešte deň pred touto akciou, že podnikatelia zo zhruba 100 kilometrového okolia od Bratislavy boli kontaktovaní, že ak nezariadia dovoz a odvoz dôchodcov do a z Bratislavy, tak po voľbách budú mať ťažké podnikanie radšej ani nekomentujem. Nie je síce overená, ale je prinajmenšom zaujímavá, pretože presne takéto jednanie s podnikateľmi si viem od Smeru-Strany dôchodcov predstaviť.


No nič, hovorím si, asi som blázon, keď idem dobrovoľne vstúpiť do jamy levovej. Keď som už prišiel až pred vchod, tak to aspoň skúsim. Pri hlavnom v chode ľuďom hovorili organizátori v "krásnych červených vestách" s formulkou o istotách na chrbte, ktorú tak radi používajú, že tadiaľ môžu vojsť len ľudia s oranžovými náramkami, ktoré však žiaden z dôchodcov nemal. Odkláňali ich na bočný vchod, ktorý nazvali hlavným. Za ním už stála SBS, ktorá oznamovala ľuďom, že kapacita NTC bola naplnená a že musia ísť do VIP sektoru, kde ich už čaká občerstvenie. Každý z dôchodcov, ktorých som mal na dohľad boli potešení, ako sa o nich ich idoly starajú, že im ešte aj VIP sektor s občerstvením po naplnení kapacít ich obľúbenci pripravili. Smerové tabule na VIP sektor boli asi každé dva metre, aby náhodou niekto zo slabozrakých nezablúdil alebo zle neodbočil. Bolo na nich však napísané „VIP SEKTROR" a menším písmom napísané „s premietacím plátnom". Zrejme som bol však jediný, kto si tento nápis všimol alebo sa nad ním pozastavil.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Po 2 minútach chôdze v hlúčiku dôchodcov, som dorazil ku schodom, pri ktorých stáli dôchodcovia a pohoršovali sa nad tým, ako po tých schodoch majú vlastne vyjsť hore a či nie je niekde aj výťah. Na druhej strane stál ďalší hlúčik dôchodcov, ktorí si hromadne brali pohľadnice a kalendáriky s podobizňami svojich miláčikov. Vo veľkom si ich brali buď preto, aby mali čím kúriť alebo aby mali čo rozdávať svojej rodine alebo rovno celej dedine.


Po výstupe týchto schodov sa predo mnou rozprestierala veľká hala, primárne určená na tenis, kde už sedelo asi natešených 1 000 dôchodcov. Vpredu v strede bola veľká obrazovka. Slečna pri vchode do sály ľuďom oznamovala, že budú vidieť len prenos z programu, pretože kapacita NTC už bola naplnená. Mnoho ľudí frflalo, na čo som sa skoro začal smiať. Po vstupe do sály však už bol počet frflajúcich dôchodcov väčší, pretože došli pagáče. Na základe prázdnych krabíc sa dalo odhadnúť, že tých pagáčov muselo byť viac ako 1 000.


Pomyslel som si, ako málo stačí k ľudskému nešťastiu, pri pohľade na nešťastných a nahnevaných dôchodcov. Aspoň čiastočne im pagáče vynahradila minerálka. Nie však obyčajná, ale s podobizňou toho najvyššieho. Možno si myslíte, že som myslel Boha, ale myslím najvyššieho pre prítomných dôchodcov, ktorým je bezpochyby Fico. Zobral som si túto minerálku, avšak napiť som sa z nej nenapil, bohvie, čo by sa mi ešte stalo. Zobral som si ju na pamiatku útrap, ktoré som dobrovoľne podstúpil. Hlavou mi preblysla aj myšlienka, či aj na tých pagáčoch, ktoré boli pre väčšinu tak zúfalo nedostupné, bola zobrazená podobizeň jeho eminencie Fica. Prichystané boli aj karafiáty, ktoré však taktiež prispeli k nervozite dôchodkýň, ktoré sa už nevedeli dočkať, kedy ich dostanú a pýtali sa jedna druhej, kedy im ich dajú a prečo im ich nedali pri vstupe. Jedna z prítomných s konvalinkovou frizúrou skonštatovala, že aspoň dúfa, že jej ju dá sám veľký pán Róbert.


Po usadení v zhruba strede sály som čakal, čo alebo kto a kedy príde. V nečakanej chvíli, zhruba 10 minút pred piatou, začala celá sála burácať, na čo som si myslel, že priniesli ďalšie pagáče. Bol som však v omyle, nakoľko na pódiu sa zjavila delegácia na čele s eurohviezdou Beňovou, najlepším exministrom financií (ako ho sama nazvala Beňová) Počiatkom a najväčším fešákom (ako taktiež Beňová poznamenala) Kaliňákom, ktorý mal asi najväčší aplauz a pri ktorom srdce nejednej dôchodkyne poskočilo.


Táto zostava sa zdržala v sále asi 5 minút, počas ktorých poznámkami im vlastnými zabávala publikum, ktoré bolo podľa úrovne poznámok snažiacich sa byť vtipné a intenzity smiechu zrejme jednoduchšie, čo pre mňa nebolo prekvapením.


Po odchode uvítacieho výboru zase nastal v hale ruch a šum, pretože babky, ktoré počas príhovoru vyhladli začali z kabeliek vyťahovať igelitové sáčky, v ktorých mali nastrkané pagáče, ktoré si pri príchode nabrali. Týmto bola záhada pagáčov vyriešená. Niet sa čo čudovať, pretože ujo Robo sa tiež so svojím nedelí a neberie ohľad na druhých, prečo by to teda mali robiť oni?


Päť minúť po piatej sa celá hala zotmela, a ostala svietiť len obrazovka s logom, ktoré mizlo za zvuku fanfár. Pomyslel som si, bodaj by takto zmizlo logo smeru nie len z obrazovky, ale aj z našich životov, čo však bude možné zrejme až o niekoľko rokov, keď budú mať aj dôchodcovia zdravý rozum alebo keď ho budú aj používať.


Niekoľko minút išlo video o vláde Ivety Radičovej, ktoré bolo klasické ficovské a populistické ako vždy. Toto video si však vyslúžilo veľký potlesk, aj keď pochybujem, že dôchodcovia pre veľkú rýchlosť videa vôbec zaregistrovali, o čo sa v ňom jednalo. Po videu sa na obrazovke zjavil moderátor Martin Nikodým, ktorý musí byť veľmi dobre zaplatený a byť dobrý herec alebo je už tiež súdiac podľa jeho vyjadrení Ficom zmagorený. To, že ľudia budú na tento deň určite spomínať do smrti, bola len jedna z jeho periel, ktorá sa dala vysvetliť rôznymi spôsobmi.


Tento moderátor za zenitom následne uviedol na pódium veľkého a všemocného Fica, ktorý za melódie viedenského valčíka doplával na pódium. Také burácanie, aké v hale nastalo nebýva ani na futbale. Bolo to však komické, pretože ľudia v hale tlieskali obrazovke. Predstavil som si, ako doma sedia pri televízii a tlieskajú vyjadreniam svojho miláčika. Vtipná predstava, no myslím si, že u ficovoličov nie celkom nereálna.


Po 15 minútach kombinácie komédie a tragédie, ktorú dokázal tento pán opäť raz vyprodukovať som bol šťastný , že už dohovoril. Počúvať jeho reči je naozaj unavujúce a myslím, že aj tak väčšina dôchodcov po zjedení 10 pagáčov jeho príhovor prespala. Po tejto vysnívanej udalosti mnohých dôchodcov sa ľuďom ešte prihovorili zahraniční návštevníci, ktorí sa zrejme snažia vytvoriť sociálny (cháp socialistický) trojuholník Slovensko, Česko a Rakúsko. Ak k takejto situácií príde, tak už nám podľa ich vyjadrení nepomôže asi nič.
Nakoniec sám Fico na pódium zavolal všetkých papalášov zo smeru - strany dôchodcov, ktorí zakývali za veľkých ovácií ľuďom. Keď však na pódium okolo šiestej prišli všetci podpredsedovia, takzvaní poskokovia a spustili ich nacvičené a primitívne rozhovory s moderátorom, usúdil som, že je čas odísť.


Nechcel som riskovať svoje zdravie a preto som bol šťastný, že odchádzam. Celý Michal David mi bol v tú chvíľu ukradnutý, radšej by som si kúpil lístok na jeho koncert, ako vidieť jeho koncert zadarmo, ale pred tým počúvať niekoľko hodín demagogické tliachy. Preto túto návštevu hodnotím tak, že ak by som ju mal absolvovať ešte raz, tak by som to nespravil, ani keby mi niekto za to zaplatil. Mám predstavu o voličskej vzorke strany slovenských dôchodcov.


Aby som však nebol zameraný voči zmanipulovaným dôchodcom, bolo ich tam "len" 85%. Zvyšných 10% boli ľudia, čo sa do dôchodku len chystajú a 5% boli ľudia v strednom veku. Najviac ľúto mi bolo detí, ktoré museli na túto akciu prísť so svojimi rodičmi. Tí si zrejme myslia, že im demagógia prospeje už od detstva.

Pri premýsľaní nad týmto článkom ma na skratku SD napadlo viac variácií na dôchodcov, resp. voličov tejto strany, ale nechcel som byť až taký zlý, aj keď..keď sa ľudia(dôchodcovia) riadia takými primitivizmami a nechajú sa tak manipulovať, je naozaj namieste ich nazvať namiesto slovenských napríklad slaboduchými.


Keď som v médiách počul po podujatí vyjadrenia dôchodkýň, táto demagógia sa naplno zobrazila vo vyjadreniach, kde hovorili, ako im je jedno budúcnosť ich vnúčat, že dôležitý je pre nich ich život a nie život ich vnúčat, že nech si to potom vnúčatá zariadia a podobne. Takýmto ľuďom sa majú zvyšovať dôchodky? Ktorý hľadia len na seba? Samozrejme, keď to váš vodca povedal, tak to "musí byť pravda".

Viem však, že ak by bola takáto aj moja babka, kontakt s ňou by som vôbec neudržiaval, až pokiaľ by sa neuvedomila. A toto by mali spraviť aj ľudia, ktorých rodičia a starí rodičia nám tu či už úmyselne alebo neúmyselne vytvárajú antiprostredie pre plnohodnotný život v krajine, ktorú máme radi. Vážim si a aj si naďalej vážiť budem všetkých starých ľudí a dôchodcov, ktorí sa riadia svojim zdravým rozumom, odmietajú demagógie, nenechajú sebou manipulovať a záleží im na ich vnúčatách, pravnúčatách a ďalších generáciách. Takýchto ľudí si musíme vážiť, pretože v poslednom čase mám naozaj pocit, že ich už bohužiaľ moc nie je.


Verím, že tento môj prvý blog bol pre vás zaujímavý, trošku zábavný a že ste si v ňom našli niečo, čo vás oslovilo a vďaka čomu bude táto krajina lepšou :)

Andrej Mikula

Andrej Mikula

Bloger 
  • Počet článkov:  6
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som obyčajný chalan z Bratislavy, ktorý rád vyjadrí svoj názor, poprípade ním k niečomu dopomôže.. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu