Včerajší výkon našich chlapcov mal mnoho špecifík. Na jednej strane sa im nedá uprieť snaha, na druhej sú až nepochopiteľné rozdiely niektorých hráčov medzi ich hrou v klube a v reprezentácii. Je jasné, že v klube sú spolu po celý rok, sú zohratí, často o sebe vedia aj naslepo, ale stačí sa pozrieť napríklad na hru Bosny, tiež je to repre, tiež sa vidia len na zrazoch, ale tá hra vyzerá úplne inak. Viem, že Bosna má momentálne skvelý tím a skvelé individuality, ale okrem Bosny je to aj mnoho iných reprezentácii. Koniec koncov z rokov 2009 a 2010 vieme, že aj v repre sa dá dosahovať zohratosť a výkon na klubovej úrovni. Prečo tomu tak však momentálne nie je? Vieme, že tí chalani už dokázali, že futbal hrať vedia, ale prečo to neukážu napríklad v zápasoch ako bol ten včerajší? Áno, je to možné, že vieme hrať len z pozície outsidera, ale v rokoch 2009 a 2010 sme hrali ako z pozície outsidera tak aj favorita a išlo to. Myslím si, že je to hlavne o hlavách (nie o účesoch ale o tej psychologickej stránke:)).
Kľúčové vo včerajšom zápase okrem čistých spálených šancí považujem:
- niekoľko podobných pozícii Juraja Kucku, ktoré si priam pýtali center do šestnástky (hlavne keď sme tam mali hráčov na hru hlavou) a namiesto nich nasledovali veľmi nepresné strely vysoko, vysoko nad bránu (zrejme to tak robia v AC Miláno)...(viem, že keby nedal z toho voleja tyčku ale gól, tak by som ho aj napriek tým strelám ospevoval:))
- veľmi nevýrazný výkon Viktora Pečovského (zrejme sa bál znova červenej karty)...
- Marek Bakoš a Mišo Ďuriš si zabudli zrejme formu v Plzni (za 25 minút si mohli aspoň nejaké šance vypracovať)...
- je veľká škoda, že domáce zápasy nemôžeme hrať na San Paole v Neapole (tam by sme mali aspoň isté góly Mareka Hamšíka)...
- v druhom polčase už mal súper prečítanú taktiku nakopávania lôpt na Jakubka od stopérov, preto ho zdvojovali a rozhodca mu v 90% kontaktov pískal faul (aj keď narazil súper doňho a nie naopak), zrejme trebalo preto zmeniť taktiku na rýchlu kombinačnú hru po bokoch, vytiahnuť súpera trochu od ich brány, dať tam napríklad Hološka, ktorý rýchlosť má a občas má aj to povestné šťastie..
- chýbal mi v zostave Rišo Lásik, ktorý zatiaľ podáva veľmi dobré výkony vždy, keď ho vidím a dnes by nám tam zapadol, pretože bojuje v každom súboji, čo včera niektorým chýbalo..
- zostáva už len veriť, že Depetris bude ten gólostroj, ktorý hľadáme!
Nie som tréner (aj keď by som si to niekedy chcel vyskúšať) a viem, že po vojne je každý generál, ale toto sú hlavné príčiny, ktoré okrem vysloveného nešťastia vidím ako kľúčové pri strate dvoch dôležitých bodov.
Nakoniec už mi len zostáva povedať, že vždy som chalanom veril, aj veriť budem. Stále je v hre 15 bodov a stále máme všetko vo svojich rukách. Som večný optimista a aj keď je Bosna veľmi silná, budem až do poslednej minúty našu repre povzbudzovať, lebo keď už nič iné v tejto krajine, tak aspoň títo chlapci nech nám dávajú dôvod na radosť a pocit hrdosti na túto krajinu. SLOVENSKO DO TOHO!